Tak sme sa my, deviataci, dočkali. Po celoročnom úsilí sme sa už veľmi tešili na náš koncoročný tradičný výlet do Prahy. Užili sme si tri dni zábavy, cestovania, poučenia aj výborného jedla v metropole Českej republiky, ale aj v Liberci, vo vedecko – zábavnom centre IQlandia. Tu sme si prvý deň otestovali zmysly, zabavili sa s fyzikou, v tme aj v podzemí, zažili laserovú show, vytvorili si dvojníkov, overili svoj postreh, pán učiteľ sa natlačil do Kleinovej fľaše. Deň sme zakončili večernou Prahou, so zmrzlinou v ruke sme si vychutnali typickú atmosféru veľkomesta. Absolvovali sme celkom zábavnú jazdu v pražskom autobuse a ešte zábavnejšiu v metre.
Druhý deň sme začali v Chocostory, výrobni belgickej čokolády. Prvýkrát sme ochutnali pravú čokoládu a museli sme si ju dochutiť, aby sme to zvládli. Čokoládové mince sa sypali z automatov, stačilo potočiť a miska sa naplnila. Tu sa tvorili najväčšie rady. Prečo mince? Pretože čokoláda bola kedysi platidlom. Podľa výkladu nášho sprievodcu je zdraviu prospešná, a tak povzbudení touto informáciou sme sa do nej pustili ostošesť. Aby sme však dopriali túto dobrotu aj našim blízkym, obliekli sme si plášte a pustili sme sa do vlastnej, ručne robenej, sladkej tabuľky. Obsypali sme ju orieškami, marshmallows, ovocím a šup s ňou do chladničky. Toľko čokolády nás zmohlo, a tak sme sa na Petřín nechali vyviezť autobusom. Videli sme štadión na Strahove, kde kedysi naši rodičia a starí rodičia cvičili Spartakiádu. Vedeli sme o nej málo, tak nám pani učiteľky o tejto udalosti porozprávali. Nechceli sme ani my ostať pozadu za našimi rodičmi, a tak väčšina z nás aspoň vybehla na rozhľadňu Petřín, čo je taká malá Eiffelovka. Odtiaľ sme si urobili nádherné zábery českej metropoly. Cestou na Pražský hrad sme sa zastavili v Múzeu miniatúr, kde sa exponáty prezerajú iba pomocou mikroskopu, inak sú neviditeľné. Plátnom pre diela sú zrnká ryže, maku, vlasy alebo ihly. Po návšteve múzea sme absolvovali nádhernú prechádzku na Hradčany. Tu nasledovalo hromadné fotenie hradnej stráže. Vojaci si svoju úlohu splnili na jednotku, dôsledne postrážili, aby sa nám fotky vydarili. Boli sme ohromení, aký obrovský je tento najväčší hradný komplex na svete. Kedysi boli Hradčany dokonca samostatným mestom. Prešli sme okolo majestátneho Chrámu sv. Víta, množstva palácov, okolo Zlatej uličky, cez námestia až na Zámocké schody. Zbehli sme do starého mesta, kde sme sa v dave turistov preniesli cez rieku Vltavu, až do centra na neskorý obed. Na Vltavu sme sa vrátili večer na oddychovú plavbu parníkom. Zažili sme pravú atmosféru nočnej Prahy, kde sa ozývali zvuky muzikantov z každej strany.
Posledný deň, po výdatných raňajkách a po naložení kufrov do autobusu, sme sa odviezli do Centra nevidiacich. Tu sme zakúsili ťažký osud ľudí bez zraku, zistili sme, aké iné zmysly naplno využívajú, a čo všetko prežívajú. Zažili sme hodinku v úplnej tme v malých skupinkách. Bola to pre nás nezabudnuteľná skúsenosť. S nastraženými zmyslami sme sa snažili prejsť ulicou, lesom, galériou, objednať si v bare, zaplatiť, spoznať diela majstrov iba dotykom. Usúdili sme, že týchto ľudí naozaj obdivujeme, a tak sme pani sprievodkyňu zasypali množstvom otázok.
Zopár z nás sa ešte namiesto obeda vybralo na Karlov most, najstarší stojaci most, plný umelcov a krásnej hudby. Pod mostom sme s otvorenými ústami hľadeli na značku, ktorá ukazovala výšku povodne z roku 2002. Ani sme na ňu nedokázali dosiahnuť. Ešte sme si užili bláznivé fotenie a videá pri Lennonovej stene. Tá sa neustále mení a je odkazom pre politikov na problémy konkrétnej doby. Tento trojdňový skvelý výlet, plný smiechu, sme ukončili nákupmi a za búrky, ktorej sme sa po celý čas úspešne vyhýbali, sme odcestovali domov.
Za výlet, na ktorý budeme dlho spomínať, ďakujeme pani učiteľkám Petrášovej, Barešovej, Hubáčovej a pánovi učiteľovi Munkovi.
Deviataci
